...na hudobnú teóriu teraz naviažeš svoje znalosti!

Výhody toho, poznať noty, sme preberali už v prvej časti článku. Dneska sa posunieme o kúsok ďalej, k hudobnej teórii. Nebuďte väzni svojej vlastnej neznalosti a aspoň základy sa naučte - aby ste vedeli, čo hráte za tóny, akordy a stupnice. Veci medzi sebou tým previažete a vaše znalosti sa začnú nabaľovať a čo viac, všetko vám začne dávať zmysel a logiku.

Muzikantov s perfektným hudobným sluchom podľa môjho názoru neznalosť hudobnej teórie bolí o niečo menej, pretože tak nejako prirodzenejšie počujú, čo môžu hrať. V každom prípade, ak hudobnú teóriu poznáte, pomôže vám ešte viac ako samotná znalosť nôt.

Ako som už uvádzal, tvrdenie "nebudem sa učiť hudobnú teóriu, aby ma nezväzovalo" je úplne scestné. Ako môže niekoho zväzovať vedomosť niečoho? Hudobná teória hovorí, že keď napríklad v pesničke použijete len noty zo stupnice C dur, tak bude pesnička ľubozvučná, jednoducho vám tam nepríde nič divné. Ako môže niekomu táto vedomosť brániť úmyselne použiť noty mimo stupnici C dur? Nijako. Nemôže.

Ak chcete, môžete si do pesničky v C dur dať aj noty, ktoré tam nepatria. A divte sa, aj to môže byť pekné. Buď keď sa vám to náhodným skúšaním podarí alebo keď vďaka hudobnej teórií budete vedieť, ako na to.

Hudobná teória je celkom obsiahla a môže napr. pri skladaní pesničiek veľa pomôcť. Verte mi, prešiel som si tým. Najskôr som skladal metódou pokus omyl, jám a skúšania, až tam padne tá správna nota. Postupne som začal uplatňovať svoje vedomosti. Podľa môjho pocitu a už nejakých skúseností je to rýchlejšie. Dopracujete sa k výsledku, ktorý ste chceli, nie ktorý vám z toho nakoniec vypadol. A tiež je výsledok mnohokrát zaujímavejší.

V neposlednom rade to môže byť aj prakticky výhodnejšie. Jeden príklad za všetky. Podľa hudobnej náuky sa jednotlivé hlasy nekrižujú. Najskôr som toto pravidlo bral ako jedno z tých, čo budem často, vedome a rád porušovať. Ouha, potom som zistil, že keď ho budem dodržiavať tak nielen, že nahrávka je ucelenejšia a lepšie znie, ale dokonca sa to spevákom aj lepšie učí a spieva. Pretože napríklad nemusia skákať o veľké intervaly, aby sa dostali do inej polohy, ktorá je navyše mimo ich hlasový rozsah.

Čo všetko mi príde na hudobnej teórií, tak zaujímavé a na čo sa dá využiť? Prečo sa oplatí poznať noty?

Stupnica vám povie, aké akordy a aké noty v pesničke použiť. Nemusíte skúšať, ktorý ďalší akord bude ten správny, proste to viete vďaka stupnici. Už samotným výberom stupnice môžete ovplyvniť výsledný sound pesničky. Chcete, aby znela orientálno? Je libo blues? Stačí siahnuť po správnej stupnici a výsledok je na svete. Nemusíte študovať turecké národné tance. Zaujímalo vás niekedy, prečo keď stláčate akékoľvek čierne klapky klavíra, vždy to znie dobre? Áno, odpoveď je stupnica.

Čo intervaly? Dlhú dobu som intervaly považoval za čistú akademickú teóriu, než som zistil, že na intervaloch stoja napr. akordy a vďaka intervalom si nemusím pamätať všetky tóny všetkých akordov, ale jednoducho si ich počas chvíľky odvodím. A vlastne mi môže byť dokonca jedno, čo sú tam za tóny. Keď poznám D a viem ako sa intervaly v Dsus líšia od D, tak len ležérne pohnem jedným prstom a miesto D hrám Dsus. Navyše, každý interval má svoj charakteristický sound - súzvuk. Viete, ktoré intervaly sa hodia pre romantickú pesničku a ktoré pre hororový soundtrack? Ktoré intervaly použiť, aby pesnička znela viac nahnevane?

To isté platí o akordoch, ktoré sa skladajú z intervalov. Takže podľa použitých intervalov potom akord môže znieť veselo, smutne, nostalgicky, naštvane atď.

Ešte zaujímavejšie a užitočnejšie je spojenie stupníc s akordmi. To, že sa akord v stupnici označuje ako tonika, dominanta alebo subdominanta nie je len tak pre potechu teoretikov. Akordy totiž majú v stupnici určitú funkciu. Všimli ste si niekedy, že keď pesničku zakončíte určitým akordom, tak sa dostaví príjemné uvoľnenie a naozaj to znie ako koniec? Naopak keď tam dáte iný, tak máte neodbytné nutkanie pokračovať, kým nenájdete ten správny akord? Ten "ukončovací" akord nie je len tak hocijaký. To je práve tonika stupnice.

Viete, že určitý postup akordov sa hodí viac pre refrén a iný pre slohu? Že vďaka postupu akordov môžete vybudovať napätie a uvoľnenie v pesničke? Predstavte si, že ste napísali song, kde sa opakujú dokola 4 akordy: C - Am - F - G, čo je dosť častý postup v C dur. Po pár opakovaniach to, ale začne byť celkom nuda. A čo teraz s tým?

Dosť pravdepodobne budete skúšať, ktorý iný akord by sa vám hodil do vašej melódie, tak dlho, než nejaký nájdete. Alebo poznáte teóriu zámeny akordov a viete, ktorý akord môžete použiť. A nielen to. Dokonca už viete, ako potom bude výsledok znieť. Ak viac melancholicky alebo či tým zvýšite napätia pesničky. Navyše vás to môže naviesť napr. na septakordy, ktoré by ste inak úplne vynechali.

Čo keď máte super pesničku, ale tak nejako tam stále nie je to vyvrcholenie? Ten climax? Spevák reve, čo môže, bubeník do toho reže, čo môže, gitaristi gain vyhulený už dávno, ale jednoducho vrchol pesničky v nedohľadne. Čo tak trochu upraviť postup akordov, vykonať nejakú tú akordovú zámenu - a hľa, kde sa vzal, tu sa vzal, náš vrchol.

Ako vidíte z týchto pár odstavčekov, hudobná teória môže pomôcť. Čo som vám predstavil, je len úplný základ. Je toho ešte oveľa oveľa viac, čo vám môže prezradiť alebo čo opisuje. Napríklad termín appoggiatura. K tomu sa len tak náhodou nedohrabete. Keď sa budete snažiť na internete naučiť hudobnú teóriu, na tento termín nenarazíte.

Proste v skriptách a na mnohých dostupných weboch spomínaný termín vôbec nie je. Óóó, ako som bol blažený, keď som na neho narazil a zistil som si, o čom že to je, pretože vyriešil moje dlhoročnú vnútornú dilemu.

Hudobná teória je teória. Jej pravidlá môžu byť rôzne pre rôzne hudobné žánre. Je pravdou, že rôzne hudobné žánre porušujú rôzne pravidlá hudobnej teórie. Dokonca sa to mení v čase. Čo v stredoveku bolo nemysliteľné, dnes počujete v rádiu neustále. Až 99% percent všetkých metalových, punkových a vôbec všetkých pesničiek dnešnej muziky porušuje jedno z pravidiel hudobnej teórie? Viete ktoré?

Vidíte. Znalosť týchto vecí vás fakt nezbaví kreativity ani možnosti si skladať disharmonické postupy. Len vám ukáže čo a ako a prečo v hudbe funguje. Mne osobne, hudobná teória možnosti rozšírila. Mohol som sa rozletieť a opustiť štvorakordovky, aby som sa k nim mohol vrátiť, keď viem, že sa jedná o to, čo potrebujem.

Čo si o tom myslíte vy? Poznáte hudobnú teóriu a používate ju, alebo ste zástancom prístupu ,,bez teórie“?

ZDROJ:

Tonda Buček, Muzikante, znáš noty? Hudební teorií provážete a nabalíte své znalosti. In: Frontman. [online článok] 2017-10-02. Dostupné zo zdroja: https://frontman.cz/muzikante-znas-noty-druha-cast