Ústna harmonika je malý zázrak. Nájdite si tú svoju

Predstavte si nástroj, na ktorom zahráte všetko a zmestí sa vám do vrecka. Univerzálny inštrument, ktorý sa hodí do širokej škály žánrov. Fúkacia harmonika je kompaktný orchester, na ktorom zahráte zaujímavé melódie i akordy bez zložitých prstokladov. A môžete si ju vziať so sebou kamkoľvek. Ako si vybrať tú správnu?

Prvý kontakt s harmonikou je hotová radosť. Stačí do nej fúknuť na ľubovoľnom mieste a rozoznie sa pekný, plný akord. Inými slovami - hrá sama od seba. Samozrejme, hranie zložitejších melódií si bude vyžadovať zvládnutie techniky pohybu úst, pier a dokonca jazyka. A v závislosti od žánru a z neho vyplývajúcej techniky by ste si mali zvoliť i typ harmoniky.

Diatonická harmonika - univerzálna klasika

Najčastejší typ ústnej harmoniky, s ktorým sa stretnete, je tzv. diatonická harmonika. V prívlastku “diatonický” sa skrýva slovné spojenie “10 tónov” - tento typ harmoniky má práve 10 otvorov, z ktorých vyludzuje jednotlivé tóny. Tieto dierky sú spravidla očíslované od jednotky po desiatku a vďaka tejto stupnici ľahko zistíte, že držíte harmoniku naopak - desiatku musíte mať vždy na pravej strane (to neplatí, ak ste skúsený bluesman :)

Diatonické harmoniky sú ladené do konkrétnej stupnice, ktorá sa začína určitým tónom. Ak je prvý tón na harmonike C, túto harmoniku nazývame C-durová alebo “céčková” - je totiž ladená v tónine C. Tónin je dokopy dvanásť a pre každú existuje špecifická harmonika. Na začiatok vám však postačí harmonika v jednej z najčastejšie používaných stupníc, ako napríklad spomínaný C-dur, prípadne G-dur. Pohybujú sa v rôznych cenových variantoch, od modelov pre úplných začiatočníkov, až po pokročilejšie pre skúsenejších a náročnejších harmonikárov.

Tónina harmoniky je nanajvýš dôležitá: od nej totiž závisí jejj “kompatibilita” so skladbou - tónina skladby a harmoniky by mali byť spravidla rovnaké. Preto môžete zvážiť kúpu štartovacej sady s niekoľkými kusmi harmoník pre väčšiu univerzálnosť pri hraní. Ponúkame súpravu troch modelov s tóninami C, G, A až po pokročilejšie sady s piatimi, resp. siedmimi kusmi harmoník.

Pri hre na harmoniku využívame náš dych, a to nádych aj výdych. Od smeru vzduchu totiž závisí výška tónu, ktorý zaznie. Pri C-durovej harmonike nám pri fúknutí do prvého otvoru zaznie tón C, zatiaľ čo pri vdychnutí vylúdime tón D. Z toho vyplýva, že diatonická harmonika nie je úplne výstižný názov - desať tónov pri vdychu a desať pri výdychu nám dokopy dáva číslo dvadsať. Ale ani to nie je všetko - pomocou pokročilejšej techniky ohýbania vzduchu tzv. “bending” dokážete ovplyvniť výšku tónu podľa vašej predstavy, podobne ako v slávnej zvučke z filmu “Tenkrát na Západě”. Zahráte dokonca tóny mimo bežnej výbavy diatonickej harmoniky. To z nej robí nástroj so skutočne širokými možnosťami herného prejavu.

Tip na záver: od tóniny harmoniky závisí i jej tónový rozsah, čiže v akej frekvenčnej hĺbke sa začína a v akej končí. Laicky povedané - ako hlboko, resp. vysoko budú položené tóny na harmonike. Ak hľadáte harmoniku s hlbokými, zamatovými tónmi, siahnite po tónine G-dur. Ozajstný fajnšmeker môže siahnuť aj po modeli z vyššej rady Marine Band od značky Hohner. Čím pôjdete vyššie v tónovom rade (G - A - H - C - D - E - F), tým bude frekvenčný rozsah harmoniky položený vyššie: F-durový model bude mať tóny vysoké, až piskľavé. C-dur funguje ako dobrý kompromis a ideálna harmonika pre začiatočníkov.

Chromatická harmonika - miláčik pokročilých hráčov

Ako sme už spomenuli hore - pri istej miere nadobudnutej zručnosti zahráte na diatonickej harmonike oveľa vyšší počet tónov, ako keď ste ju chytili do ruky prvýkrát. Avšak na zahratie kompletných 12 tónov stupnice aj s poltónmi vám diatonická harmonika stačiť nebude. Vtedy prichádza na scénu chromatická harmonika.

Práve zvláštny výraz “chromatický” znamená obsahujúci všetky tóny, vrátane poltónov. Inými slovami, na tejto harmonike sa nemusíte obmedzovať tóninami ako pri harmonike diatonickej - zahráte na nej všetko. Nebudete potrebovať niekoľko samostatných harmoník pre rozdielne stupnice. Hlavnou devízou chromatickej harmoniky je jej komplexnosť. Práve pre zložitejšie vyhotovenie je “chromatika” spravidla drahšia ako jej diatonická kolegyňa, i v tejto kategórii však ponúkame cenovo dostupnejšie kusy - ako napr. Chrometta od značky Hohner. Skúsenejší hráči na chromatiku môžu siahnuť po modeli Mellow Tone.

Nevýhodou chromatickej harmoniky sú jej vyššie nároky na techniku pri hraní. Trikom k vyššiemu počtu dostupných tónov je tlačidlo na boku harmoniky, stlačením ktorého sa aktuálne hraný tón zvýši pol tóna. Vďaka tejto technológii zahráte akýkoľvek tón v rozsahu približne troch oktáv, vyžaduje si to však komplikovanejšiu orientáciu v rozložení tónov. Ak sa ale prehryziete cez náročnejšiu techniku, chromatická harmonika sa vám odmení takmer neobmedzenými možnosťami pri hraní jednoduchých i zložitejších melódií.

Tremolo harmonika - mladší brat akordeónu

Akordeón a ústna harmonika majú rovnakú prezývku - jednoducho “harmonika”. Najbližšie k zvuku akordeónu má tzv. tremolo harmonika, ktorá vďaka značne vyššiemu počtu hracích otvorov ponúka plnší zvuk, predovšetkým pri hraní akordov.

Výraz “tremolo” vyjadruje charakteristický zvuk harmoniky, v dôsledku ktorého tón po fúknutí do otvoru akoby mierne vibroval, kolísal sa. Spomínaný jav je v hudbe známy ako tremolo. Tento typ harmoniky má na rozdiel od diatonickej či chromatickej 24 otvorov - 12 v dvoch radoch. Práve tomuto netradičnému usporiadaniu vďačí tremolo harmonika sýtemu, viacvrstvovému zvuku, ktorý pripomína akordeón. Zvuk tremolo harmoniky si obľúbia predovšetkým milovníci folku, country, ľudovej hudby a iných žánrov so sviežimi melódiami. Ak stále nemáte jasno v rozdieloch medzi diatonickou a tremolo harmonikou, zhliadnite video tu.

Ak sa chcete zoznámiť s tremolo harmonikou, ponúkame cenovo dostupný model Ocean Star od značky Hohner, prípadne model z o niečo vyššej rady od značky Walther.